Pinterest • The world’s catalogue of ideas

Explore Ako Sú and more!

Silové zvieratá. Tieto tri úrovne bývajú vyjadrené troma silovými zvieratami: Hady predstavujú hadiacu a vlniacu sa životnú citovú silu (živu), jelene (kone, levy) predstavujú ladnú a pernú silu hmoty, a vtáky (holubice či havrany) sú znakom ducha, predstáv a myšlienok. Bájne bytosti ako sú draky (hady s krídlami) alebo okrídlení duchovia (anjeli) predstavujú spojenie týchto úrovní a objavenie prameňa sily.

V strede sveta je prameň života: Prameň živej prúdiacej vlniacej sa sily, často vyjadrovaný obrazom živej vody. Voda sa ľahko dokáže nabiť silou a udržať si ju, nie len teplo, ale aj duchovnú silu pocitov. V tomto zmysle má voda pamäť a podľa toho, ako je naladená, dokáže liečiť alebo aj škodiť. My však nemusíme byť obeťou okolností. sami sa vieme naladiť, vybudiť či rozcítiť. Vieme rozdúchať v sebe lásku a vodu si láskyplne naladiť a ozdraviť – vodu a aj seba samých.

V ľudovom úžitkovom umení sú duchovné obrazy najčastejším prvkom. Jednoduchí a prostí ľudia boli totiž úzko spojení s duchovnom pravdou lásky a prišlo im prirodzené ich naivné vedomostí o pravde, láske, svete a kruhu života vrývať do hmoty a odovzdávať ich tak svojim potomkom. Krášlené predmety každodenného použitia našim predkom aj v útrapách pripomínali, že svet je v podstate svetlý a že základom je láska a živé ľudské vzťahy.

Ochranný kruh ohraničujúci a chrániaci svet je kruhom času aj priestoru. Za hranou kruhu je temnota, nebezpečie neznáma – a zároveň práve kráčajúc cez túto hranu sa rozvíjame a učíme, prekonávame svoje obmedzenia a obzory... Kruhy a vence nám pripomínajú, že každý koniec je zároveň začiatok – a že nad tým všetkým je vedomie a večnosť...

Doteraz sa svätia v kostoloch ratolesti a novorodeniatka sú krstené v "studnici múdrosti" živej svätenej vody.

Posvätný stred. Po zákaze našeho pôvodného duchovna, sa už nesmeli stromy a studničky verejne uctievať a ľudia boli nútení chodiť do kostola. Samotné kostoly boli spravidla stavané práve na posvätných miestach v strede dedín, na miestach vyrúbaných svätohájov – aby tieto nahradili a prekryli. Na tlak ľudí sa však veľa z pôvodných obradov do kostolov prenieslo a kňazi prebrali úlohu niekdajších vediem a obradníkov.

Myšlienka (obrazne často vták) je silná až v spojení s pocitom, pudom, so silou duše (obrazne často had) - až vtedy je schopná ovplyvniť hmotu. Tieto tri základné úrovne sveta sú vyjadrené práve osou sveta s dvoma či troma ramenami. Tým spojením je vír, vlnenie, prúd, žiara...

Kríž štyroch strán. Prirodzeným stredom sveta je vrh, hora, kopec, z ktorého vidno do diaľky. Kruh obzoru je zároveň hranicou sveta, krajom sveta. Za kraj už naše oko nedovidí, je tam temnota. Zo stredu sveta vidno na všetky štyri svetové strany, na východnú, poludňajšiu, západnú i polnočnú. Čas plynie a svet sa krúti. Tento krúživý pohyb je často zobrazený v podobe svargy: točiaceho sa rovnoramenného krížika, akejsi vrtuľky o štyroch stranách.

Cesta na horu za vedomím a silou, cez útrapy a chlad až k láske a nesmrteľnému vedomiu, je mimo rozprávok rozoznateľá aj v krajine: sú to kalvárie, ktoré majú oveľa hlbšiu minulosť, ako sa nám snažia nahovoriť cirkvi.

Silové miesta. Kňazi viedli vojnové ťaženia, plienili ničili a rúbali posvätné háje. Na miestach starých svätýň a posvätných stromov stavali svoje hrady a kostoly, aby novopoddaný ľud pripravili o jeho silové miesta a aby sa na ne oni sami napojili a ľud tak podchytili a duchovne ovládli.